V škole som sa dozvedel, že mám príležitosť ísť na stáž do Španielska,  konkrétne do Malagy. Prihlásil som sa na výberové konanie a až keď ma vybrali, rozmýšľal som o tom, aké to vlastne bude. Už v júni sme mali začiatky španielčiny a jazyk sa mi celkom zapáčil. Na viacerých stretnutiach sme sa rozprávali o Španielsku ako krajine, o meste Malaga, o zvykoch a tradíciách o ľuďoch a čím ďalej tým viac som si zvykal na myšlienku, že tam pôjdem.

Posledné dva týždne prázdnin nám zorganizovala škola kurz španielskeho jazyka.

Keď sme doleteli do Malagy, mal som dobrý pocit  z nového miesta. Ubytovanie sa mi zapáčilo, bolo v starom meste, všade blízko: na pešiu zónu, do uličiek ... a z práce som mal veľmi dobrý pocit. Šéf bol super, dalo sa s ním aj podebatovať, ale nerozumel som ho dobre. Predsa len  základy jazyka niekedy nestačia. Vtedy pomohli ruky a nohy. Práca bola super, niekedy ľahká niekedy náročná. Bol som v rodinnej firme, robil som v  štyroch dielňach, kde mal môj šéf  s bratom také vybavenie,  s akým som sa na Slovensku zatiaľ nestretol. Naučili ma robiť na takých strojoch, čo som vo svojom živote nevidel.

Proste to zhrniem : vybavenie na vysokej úrovni. Robil som tam všetko: od paliet až po nábytok do bytov a domov. Niekoľkokrát som bol vonku na montáži a to aj v iných mestách. Môj šéf bol veľmi komunikatívny a určite aj vďaka tomu mal veľa zákaziek.

Malaga je rušné mesto je tam iná mentalita ako na Slovensku. Tí ľudia, čo tam žijú, sú úplne plážové typy , nikam sa neponáhľajú.

Pláž, more a všetky výlety, ktoré sme absolvovali, boli super. Bol to pre mňa veľký zážitok, spoznať novú krajinu a nových ľudí a uvedomiť si, že napriek vzdialenosti a novej krajine, dokážem tam žiť a pracovať aj ja. Bol som aj šťastný, že konečne po mesiaci idem domov, ale na druhej strane aj smutný, že oddiaľ odchádzam, lebo som si na to zvykol. Let domov bol super a raz  by som sa tam chcel vrátiť.