Ked som sa dopočul že som bol vybratý do tohto projektu, zrazu som mal z toho dosť zmiešané pocity. Nevedel som či tam skutočne chcem alebo nechcem ísť. Lákalo ma tam veľa vecí: iná krajina, skúsiť niečo nové,  aký je život mimo rodnej krajiny, ale odrádzala ma jazyková bariéra. Prvé stretnutie so španielčinou v júni ma presvedčilo. Zvládnem to, veď tam nepôjdem sám. Odhodlal som sa skúsiť to, a stálo to zato. Prípravy naplno začali dvojtýždňovým kurzom španielčiny, ktorý prebehol bez problémov. A potom prišla tá chvíľa. Zbalená taška, autobus a prvýkrát  let lietadlom. Už cesta do Španielska, konkrétne do Malagy ma presvedčilla, že som sa rozhodol dobre. Prvé dni vo firmách sme sa dosť báli, i keď to nahlas nikto nepovedal. Ale strach z nového a neznámeho je asi prirodzený. Opadol z nás, len čo sme spoznali pracovný kolektív, v ktorom sme strávili 4 týždne. Ja som s polu s Erikom pracoval vo firme TORINO MOTOR, kde bolo veľa dobrých, milých ľudí, ktorí nám ochotne pomáhali a vysvetľovali. Naučili sme sa tam veľmi veľa nových vecí, ktoré mi v živote určite veľmi pomôžu. Svoju prácu som vždy zvládol. Šéf nám stále vychádzal v ústrety. Snažil sa nám dávať primerané práce, menili sme napríklad klímu na aute, rozoberali dvere, robili rôzne drobné opravy a údržbu strojov, ktoré sa v dielni používali.
Celkovo mám zo Španielska dobrý dojem. Ľudia sú tam milí, nikam sa nenáhlia a veľmi radi sa zabávajú. Vedia si užívať život. Z výletov mám toľko dojmov a zážitkov, že by som si na raz ani na všetko nespomenul. Myslím si, že keď sa niekomu naskytne taká príležitosť ako mne, bez váhania by ju mal využiť.